Chránená krajinná oblasť Latorica má celkovú výmeru 23 198,4602 ha, z ktorej lesný pôdny fond zaberá 3889,3050 ha, čo je 16,76 %. Z celkovej rozlohy lesného pôdneho fondu je v užívaní štátnych organizácií 25,24 %, cirkevných 31,62 % a zbytok 43,14 % obhospodarujú lesné urbárske spoločnosti. Na predmetnom území sú vyhlásené 3 lesné maloplošné chránené územia: NPR Botiansky luh, NPR Latorický luh a PR Zatínsky Luh na celkovej výmere  121,87 ha, ktoré už len zbytky pôvodne rozsiahlych lužných lesov nížinných v tejto oblasti. Sú to pôvodné porasty dubových-jasenín, brestových-jasenín a vŕbových-jelšín (Querceto-Fraxinetum, Ulneto-FraxinetumSaliceto-Alnetum).

V území CHKO Latorica sa lesné porasty nachádzajú v okolí nížinných riek Latorice, Laborca, Ondavy a Bodrogu. Sú to tzv. lužné lesy nížinné.

Ich prítomnosť a charakter sú dané hladinou podzemnej a povrchovej vody, ako aj výskytom, dĺžkou a frekvenciou záplav počas roka. Podľa prevládajúcich drevín rozlišujeme v zásade „tvrdý“ a „mäkký“ lužný les.

Tvrdému lužnému lesu dominujú dub letný (Quercus robur), brest väz (Ulmus laevis), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dreviny s tvrdým drevom. Rastú na vyšších a relatívne suchších stanovištiach údolných nív, kde sa záplavy vyskytujú zriedkavejšie a kratšie trvajú. Krovitá etáž je bohatá, zastúpená hlavne hlohom (Crataegus sp.), svíbom (Cornus sp.), vtáčím zobom (Ligustrum vulgare) a javorom tatárskym (Acer tataricum). V bylinnej vrstve sú prítomné svetlomilné rastliny nitrofilné (obľubujúce vysoký obsah dusíka), mezofilné (stredne náročné na živiny, vodu a teplo) a hygrofilné (vlhkomilné).

V mäkkom lužnom lese rastú dreviny s mäkkým drevom ako sú vŕby (Salix sp.), topole (Populus sp.), či jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Rastú v najnižších miestach údolných nív. Hlavným ekologickým faktorom sú pravidelné záplavy povrchovou vodou z rozvodnených riek, najmä na jar. Krovinové poschodie je chudobné. Typickým znakom je však vysoká pokryvnosť a prevaha niektorých rýchlo sa šíriacich domácich druhov, napr. pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).

Z lesných biotopov nachádzajúcich sa v území CHKO Latorica prevláda tvrdý lužný les – typ biotopu Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy, až 77 % lesných porastov, v menšej miere Dubovo-hrabové lesy panónske a mäkký lužný les – typ biotopu Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy s 13 % zastúpením.

V lete je pobyt v lužnom lese pre človeka takmer nemožný, kvôli miliardám dotieravých komárov. Možno aj vďaka tomu tu doposiaľ nerušene hniezdia vzácne dravce, ako haja tmavá (Milvus migrans), včelár lesný (Pernis apivorus), či orliak morský (Haliaeetus albicilla). Potichu a nenápadne hniezdi v korunách mohutných stromov bociany čierne (Ciconia nigra). Na jar sa lužným lesom rozozneje nádherný vtáčí koncert (spev). Bubnovaním sa medzi prvými hlásia ďatle a pridávajú sa desiatky spevavcov. Kráľom v ríši hmyzu je tu roháč obyčajný (Lucanus cervus).

Väčšina lesných porastov nachádzajúcich sa v území CHKO Latorica je každoročne zaplavovaných, takže to do určitej miery obmedzuje lesnícke obhospodarovanie týchto lesných biotopov. Z pohľadu ochrany prírody by bolo ideálne ponechať tieto lesné biotopy na samovývoj, prípadne uplatňovať rozumnú výberkovú ťažbu.