Blíži sa koniec roka a je zvykom sa rozlúčiť so starým rokom a privítať nový.  Mnohí ľudia sa snažia túto rozlúčku sprevádzať s čo najväčším rachotom. Odpaľujú rôzne petardy, delobuchy, ohňostroje. Neuvedomujú si ako tým škodia prírode a aj sami sebe.

Na rozdiel od výbušnín, ktoré sú zväčša pripravené iba z jednej látky, sú zmesi na ohňostroje a zábavnú pyrotechniku pomerne zložité. Ich základnými zložkami sú oxidovadlo a palivo (často pušný prach zložený z dusičnanu draselného, práškovej síry a uhlia). Ďalej sa do zmesi pridávajú rôzne prímesi na lepšie prepojenie zmesi, pohonné látky, zlúčeniny pridávajúce farbu a vyvolávajúce zvuk či dym.

V závislosti od želanej farby sa do tejto zmesi teda pridávajú zlúčeniny kovov alebo čisté kovy v práškovej forme. Tie po termálnej excitácii dokážu emitovať (vyžiariť) žiarenie pri rôznej vlnovej dĺžke, teda s rôznou farbou.

Pre výrazné a jasné farby sa používa hlavne práškový horčík, červená sa dosahuje soľami stroncia (Sr) a sodíka (Na), oranžová zase použitím vápenatých solí (Ca). Ružovú spôsobuje prítomnosť lítia (Li), modrú zase meď (Cu). Ich kombináciou je možné docieliť aj fialový ohňostroj. Ostáva ešte zelená, ktorá sa docieľuje zlúčeninami bária (Ba).

Požitie týchto zlúčenín je však spojené s veľkými rizikami. Napríklad počas spaľovania chloridu bárnatého vznikajú vo vode rozpustné látky ako oxid bárnatý (BaO) či hydroxid bárnatý (Ba(OH)₂), ktoré sú vysoko toxické.

Z pohľadu zelenej chémie (snaží sa minimalizovať negatívny vplyv chémie na životné prostredie) je teda bárium, ktoré sa – paradoxne – používa práve na zafarbenie ohňostrojov na zeleno, veľmi škodlivé pre životné prostredie.

Približne 30 minút po oslave príchodu Nového roka sa vo vzduchu vznáša nepríjemný šedý opar, ktorý u mnohých ľudí vyvoláva dráždivý kašeľ a začervenanie očí. Čiastočky tohto dymu obsahujú nedokonalo vyhoreté palivo a oxidy kovov, ktoré sa v delobuchoch nachádzali. Ak navyše na Silvestra sneží, všetky tieto toxické zlúčeniny sa dostávajú do snehu  a po jeho roztopení aj priamo do pôdy, podzemnej vody a riek.

Petardy stresujú zvieratá, domáce a ešte viac na tie, ktoré žijú vo voľnej prírode. Veľmi citlivé tak na optické, ako aj na akustické prejavy sú aj vtáky.

Zvieratá žijúce vo voľnej prírode majú stupeň plachosti a prah citlivosti omnoho vyšší ako domáce, preto ich hluk a svetlo vystresujú ešte viac. Domáce zvieratá, ako aj vtáky zdržiavajúce sa v dedinách a v mestách, sú totiž viac zvyknuté na svetlo i na hluk. Lesná zver na neobyčajné rušivé faktory, s ktorými sa predtým nestretla, zareaguje tak, že sa splaší a rozbehne preč nehľadiac na prekážky, ktoré jej stoja v ceste. Vtáky sa prebudia, v tme opustia nocoviská a hľadajú útočisko ďaleko od hluku a svetiel.

Pozorovania z ostatných rokov ukazujú, že napríklad aj sýkorky, ktoré počas mrazivých nocí upadajú do akejsi letargie a teplota ich tela sa znižuje asi o 10 °C, pri výbuchoch precitajú a vystresované opúšťajú miesta odpočinku. Výskumy preukázali, že na pôvodné miesta na nocovanie sa z nich neskôr vráti len veľmi málo.

Hluk z petárd škodí aj ľuďom – pre porovnanie  –

100 decibelov je hluk, ktorý vydáva pri vŕtaní betónu pneumatická zbíjačka

120 decibelov je hluk, ktorý produkuje štartujúce dopravné alebo nákladné lietadlo

170 decibelov vydá pri explózii petarda. Hluk z ohňostroja dosahuje niekedy až 190 decibelov.

Toho roku sa mnohé mestá rozhodli zrušiť ohňostroj. Súhlasíme s nasledujúcimi slovami: „Myslíme si, že Vianoce a Nový rok sú sviatky pokoja a mieru a tak by sme si ich mali aj uctiť. Ľudia by mali prísť na námestie s prskavkou, aby to bola pekná oslava príchodu Nového roka, kde sa nebudú musieť báť o svoju bezpečnosť, o svoj sluch. Sme zodpovední aj k životnému prostrediu, musíme meniť naše zmýšľanie, musíme sa posúvať dopredu aj v tejto téme,“ vysvetlil primátor Nitry Marek Hattas pre noviny SME.

Dúfame, že aj iné mestá a obce sa priklonia k takémuto zmýšľaniu.

Správa  CHKO Latorica praje všetkým – ľuďom a prírode – ŠŤASTNÝ A POKOJNÝ NOVÝ ROK 2020.

Zdroj: internet