ilustračné foto: Myšiak lesný (Buteo buteo) v CHS v Sečovciach

V tomto článku chceme priblížiť širokej verejnosti,  ako postupovať pri nájdení zraneného živočícha v okrese Trebišov a Michalovce. Okres Trebišova a časť okresu Michalovce spadá pod správu Chránenej krajinnej oblasti Latorica a okres Michalovce a Sobrance pod správu chránenej krajinnej  oblasti Vihorlat, tieto dve správy majú na starosti ďalšie nakladanie s nájdeným zraneným živočíchom.
V spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR sa o zranené živočíchy ďalej stará chovná stanica pri Centre voľného času v Sečovciach (ďalej len CHS). To znamená, že väčšinu nájdených zrazených živočíchov prenesieme do tejto CHS, kde sa im podá prvá pomoc a následne, ak to bude potrebné, bude pokračovať rehabilitácia.

Ako teda postupovať?

Ak ste našli chráneného živočícha evidentne so známkami poranenia alebo s inými negatívnymi znakmi sediaceho, ležiaceho alebo neprirodzene sa pohybujúceho, malátneho, apatického, od krvi, alebo so zveseným krídlom, uviaznutého v neprirodzených priestoroch pri domoch alebo v poľnohospodárskych družstvách (šachty, komín, tunel alebo zamotané v drôte prípade v plote), odkiaľ nevedia vyjsť samé a po Vašom zhodnotení situácie, ste sa utvrdili v tom, že potrebuje našu pomoc, kontaktujte konkrétnu správu CHKO (Latorica – 0903 298 247, Vihorlat- 0911 485 268) resp. CHS.  Ak nepoznáte telefónne číslo alebo nemáte možnosť ho vyhľadať, volajte číslo 112, kde vás správne presmerujú podľa okresu alebo miesta, kde ste hendikepované zviera našli. Ak sa pomýlite, nič sa nestalo, kontaktujeme už my kolegov z inej správy alebo naopak oni nás. My vám poradíme, ako ďalej postupovať a podľa situácie prídeme na miesto a živočícha si zoberieme.

Našou úlohou je sa postarať o chránené živočíchy, nie o poľovnú zver- to už nie je v našich kompetenciách. Ak ste teda našli poranenú alebo zrazenú srnku, jeleňa, jazveca, líšku, zajaca. kontaktujte najbližšie poľovné združenie, ktoré má za úlohu ďalšie nakladanie s touto zverou.

Onedlho začne jar a s ním i rodenie potomstva v ríši zvierat. Často sa stáva, že snahou pomôcť viac uškodíme ako pomôžeme. Ak ste našli mláďa samotné na zemi vypadnuté z hniezda alebo sedieť na konári, jeho rodičia sú pravdepodobne niekde nablízku, zháňajú mu potravu a vedia o ňom. Nie je dôvod pomáhať, ak napríklad hniezdo nebolo zničené, alebo nejak ináč mláďa nie je ohrozené alebo poranené. Jedinou pomocou by bolo vrátenie do hniezda –  ak je to možné.

Častým prípadom prosby o našu pomoc sú mláďatá sov. Tuto chceme priblížiť rozdiel medzi mláďatami myšiarky ušatej(Asio otus), sovy lesnej(Strix aluco) a kuvika obyčajného (Athene noctua). Kedy a ktorému druhu je potrebná pomoc? Myšiarka ušatá a jej mláďatá sú charakteristické  žltými očami a s malými uškami alebo s ich náznakmi rastu a práve mláďatá myšiarky ušatej často sedia na zemi – pre tento druh je to prirodzené.  V takomto prípade nie je potrebné privolať našu pomoc, pokiaľ mláďa nemá znaky poranenia alebo nie je ináč ohrozené. Pomocou pre nich môže byť, ak ich posadíte na najbližší vyšší konár a rodičia si ich nájdu.  Pri tomto druhu taktiež chceme pripomenúť, že v čase kŕmenia sa mláďatá ozývajú hlasným pískaním v nočných hodinách. Takto privolávajú svojich rodičov. Táto situácia nie je problémom.

Mladá myšiarka ušatá (zdroj Pixabay)

Zas v prípade nálezu mláďatá sovy lesnej, ktorej poznávacie znaky sú zaperené nohy a oči čierne alebo kuvika obyčajného (maličkej sovičky) – pri týchto druhoch je atypické sedenie na zemi a v tomto prípade už je potrebná naša pomoc.  Ak nie ste si istý, kontaktujte nás. My vám pomôžeme s určením, ak sovu opíšete, prípade nám pošlete fotografiu.
Taktiež pri náleze mláďat poľovnej zveri ako je srna či jeleň, je dôležité vedieť, že rodičia svoje mláďatá nechávajú schované na bezpečnejšom mieste, kde ich chodia kŕmiť. Týchto  mláďat sa NIKDY NEDOTÝKAJTE! Najlepšie bude nezdržiavať sa pri mláďati – urýchlene dané miesto opustiť. Taktiež sa stáva, pri prechádzke v lese k vám pribehnú mladé líšťatá, sú zvedavé, určite sa ich nedotýkajte a nepotrebujú našu pomoc.

Najčastejší pacienti CH v Sečovciach sú myšiaky hôrne (Buteo buteo) a ich časté kolízie s autami. Ich sústredenie sa v stromoradiach pri cestách je spôsobené tým, že sa kŕmia, lovia alebo zbierajú zrazené hraboše na ceste. Čím dochádza ku kolíziám s autami.
V období  hniezdenia bociana bieleho sú ich mláďatá druhými najčastejšími pacientami. Ich prvé skúšobné lety z hniezd v obciach často končia na zemi a pádom si porania nohy alebo krídlo o elektrické vedenie. Ale pacientom bol taktiež ježko, ktorý je v rehabilitácií a v CHS momentálne hibernuje. Ďalšími pacientami sú tiež myšiarky ušaté a ich najčastejši hedikep je narazenie do pre nich neprirodzených predmetov, taktiež orly kráľovské(Aquila heliaca), orol krikľavý (Aquila pomarina), sokol myšiar (Falco tinnunculus) a jastraby krahulce (Accipiter nisus), sovy lesné a tiež i menšie vtáky ako napríklad ďateľ (Dendrocopos). Väčšinu hendikepov po úspešnej rehabilitácii vraciame späť do voľnej prírody. No sú tiež stavy, ktoré nie je možné napraviť ani rehabilitáciou a tak zostávajú trvalými hendikepmi. Tieto sú prevezené do ZOO Bojnice. Celkovo v roku 2023 bolo prijatých do CHS 90 hendikepovaných zvierat, prevažne vtákov.
text a foto: Lukáš Malý

V galérii sú fotografie momentálnych hendikepov v CHS v Sečovciach

A takto letia na slobodu TU