Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis L.) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea A.)

V skoro každom katastrálnom území sa stretneme nielen s glejovkou, ambróziou, či pohánkovcom, ale okrem  iného aj so zlatobyľami. Aj keď sú bežným okom na nerozoznanie, isté rozdiely sú prítomné. Na porovnanie uvádzame základné rozdiely v opise rastlín.

Zlatobyľ kanadská: Trváca rastlina so stonkou 30 – 150 cm vysokou. Stonka je nerozkonárená, v dolnej časti holá, v hornej drsnoodstávajúco chlpatá, celá husto listnatá. Listy sú sediace,kopijovité, dlho končisté, iba na rube listu na žilnatine odstávajúco chlpaté. Drobné zlatožlté úbory kvetov sú usporiadané vo veľkých široko rozložitých metlinách.Kvitnú v auguste až októbri (CVACHOVÁ et al. 2002).

Zlatobyľ obrovská :Trváca rastlina s plazivým rozkonáreným a výbežkatým podzemkom. Má priamu 50 – 250 cm vysokú, holú, sivozelenú, v dolnej časti červenkastú stonku. Listy sú kopijovité, dlhokončisté, sediace, na líci holé, na rube hustoodstávajúco chlpaté, smerom nahor sa zmenšujú. Dolné listy skoro usychajú. Drobné zlatožlté kvety tvoria úbory v oblúkovito ohnutých strapcoch. Kvitnú od augusta do októbra. Plodom je nažka (CVACHOVÁ et al. 2002).

Zlatobyľe sú schopné rozmnožovania nielen semenami po odkvitnutí a tiež podzemkami, ale aj vetrom, kedy sa plody opatrené vencom dlhých chlpov rozptyľujú po okolí. Výrazne k rozširovaniu prispievame aj my, ľudia, keď zeminu, ktorá obsahuje podzemky rastliny vyvážame na lokality nie na to určené.

Za posledné desaťročie sa výskyt oboch zlatobýľ (kanadskej a obrovskej) neúnostne  zvýšil. Nachádzame ich po celom Slovensku a v rámci východného Slovenska hlavne v Košickej kotline, Laboreckej vrchovine, Východoslovenskej rovine, v Bukovských vrchoch a Vihorlate.

V rámci východoslovenskej roviny a nížiny sa viažu na biotopy lužných lesov a lesov panónskych. Z nepôvodných lesov, okrajov lesov ide o kultúry agáta bieleho, v okolí krovinového plášťa lužných  a mezofilných lesov, ďalej na vlhkých lúkach, pasienkoch, vo vrbinách, v drevinovej vegetácií vodných tokov, na poliach, úhoroch, medziach, parkoch, záhradách, opustených lomoch. Tiež pri poľných a lesných cestách, železnicných a cestných násypoch, protipovodňových hrádzach, okolo rybníkov a vodných nádrží, v blízkosti priemyselných parkov.

Dôležitosť odstraňovania, prípadne potláčania zlatobyľe je nevyhnutnou súčastou aspoň mierneho  poklesu invázie.  Netreba zabúdať, že ide o process veľmi zdĺhavý  (minimálne 5-6 ročný), finančne a personálne náročný. Zo zákona č. 150/2019 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 3, ods. 2.,vyplýva, že vlastník alebo nájomca má povinnosť odstraňovať invázne druhy.

Spôsoby a podmienky odstraňovania v prípade zlatobýľ: mechanický spôsob – kosenie, vytrhávanie, vykopávanie v dobe počas rastu, aby sme zabránili tvorbe kvetov, súkvetí, plodov a semien, ktoré sa následne a opätovne môžu rozšíriť do priestoru. Mechanické odstraňovanie je síce pracný, zdĺhavý a finančne náročný spôsob, avšak postupom času badať výsledky, aj keď rastliny často regenerujú. Je potrebné pravidelné opakovanie, minimálne počas 5 rokov.  Chemický spôsob sa využíva najmä pri plošne rozsiahlejších porastoch. Je dôležité mať na zreteli podmienky lokácie – kde sa porasty nachádzajú (napr: vodný tok, mokrade, na svahu…), lokalita zdrojov pitnej vody, počasie, stupeň ochrany a pod.  Zlatobyle majú prevažne charakter rozsiahlejších porastov, preto je vhodný plošný postrek prípravkami na to vhodnými za bezveterného počasia, prípadne počas mierneho vetra so súhlasom orgánu štátnej správy (okresné úrady), so zreteľom na spomínané podmienky.  

Zdroj: CVACHOVÁ, A. & GOJDIČOVÁ, E., 2003: Usmernenie na odstraňovanie invázných druhov rastlín. ŠOP SR, Banská Bystrica, 68 pp.

Text: PaedDr. Miroslava Birošová

Fotodokumentácia: PaedDr. Miroslava Birošová; Pixabay