Z iniciatívy Základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (ZO SZOPK) v Trebišove vzišla myšlienka zasadiť v tomto okresnom sídle lipu, ktorá je považovaná za symbol všetkých Slovanov.
Inšpiráciou bolo 100. výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, 1. Československej republiky (ČSR).
Trebišovskí ochranári prírody preto oslovili Štátnu ochranu prírody, Správu Chránenej krajinnej oblasti Latorica a vedenie Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove, pričom spoločne rozhodli o umiestnení tohto ušľachtilého stromu.
Miesto sa mu ušlo v nádhernom prostredí stáročiami opradeného andrássyovského parku, vedľa jeho bývalého sídla, historického kaštieľa.
Nazvali ju symbolicky Lioa slobody.
Sadenicu stromu poskytol p. starosta z Nového Ruskova Ing. Ján Borovský a aktivitu podporil aj OÚ OSŽP v Trebišove.
Podnetom boli významné udalosti
Ing. Jan Voral, člen ZO SZOPK, v príhovore zdôraznil, že sadenie týchto stromov má v česko-slovenskom priestore dlhoročnú tradíciu.
„Lipy republiky alebo Lipy slobody boli v minulosti vysádzané z iniciatívy rôznych spolkov, združení, miestnych samospráv alebo obyvateľov obcí samotných. Zámienkou na to boli významné udalosti alebo výročia. Množstvo týchto stromov bolo vysadených práve v roku 1918 pri príležitosti vyhlásenia republiky Československej,“ povedal Ing.Voral.
Dodal, že k ďalšej veľkej výsadbe došlo pri oslavách desiateho výročia republiky v roku 1928.
V priebehu desaťročí stromy sa vysádzali po oslobodení Československa od nacistickej okupácie v roku 1945 a aj v roku 1968.
Z mnohých takto vysadených líp sú už dnes pamätné stromy.
Jednota sokolská upútala
Ing. Voral vyslovil za všetkých zúčastnených želanie, „aby aj táto lipa, ktorú práve sadíme, bola o ďalších sto rokov krásnym, zdravým pamätným stromom. Aby pripomínala ďalším generáciám tento významný medzník v dejinách Slovenska“.
Za vznikom 1. ČSR stála i Jednota sokolská.
A preto členovia trebišovského Sokola za asistencie vedúcej Alžbety Taššovej, efektnými tanečnými kreáciami, podporenými hudbou, veľmi upútali, pričom dali punc za slávnostným aktom vysadenia trebišovskej Lipy slobody.