16. júl je určený ako Svetový deň hadov. Slúži na zvýšenie povedomia o hadoch, odbúravanie predsudkov a na upozornenie dôležitosti ochrany. Plazy a obojživelníky skúma veda nazvaná herpetológia. Ďalšie zaujímavé slovo je ofidiofóbia – znamená chorobný strach z hadov.

Nie vždy však ľudia mali odpor voči hadom. Hady boli v dávnej minulosti uctievané v Egypte, na Kréte, v Mexiku dokonca aj na území dnešného Slovenska. Pri domoch žili hady, ktoré mali rôzne pomenovanie – dedo, ditko, had hospodár, dvorovik, ale aj hospodáříček či domovíček. Verilo sa, že had je gazdom – pánom domu a dom ochraňuje. Preto im ľudia preukazovali úctu a nikto im neubližoval. Verili, že ak niekto zabije hada, do roka zomrie. Toto sa zmenilo nástupom kresťanstva., keď had začal byť symbolom hriechu, zla.

Ľudia majú rôzne predsudky spojené s hadmi – veria, že vretenica chodí piť mlieko z vemena kravy, že sa dá prilákať na misku s mliekom, že hady kradnú vajcia spod sliepok a hlavne, že automaticky zaútočí na nič netušiaceho človeka či už v prírode alebo v záhrade. Nič z toho nie je pravda. Hady sú plaché tvory, väčšinou ujdú skôr ako ich človek zbadá. Stretnúť ho môžeme vtedy, ak je napríklad ráno a had má zníženú teplotu tela a tým pádom aj zníženú aktivitu, alebo vietor fúka opačným smerom a teda zaregistruje človeka neskoro. Had však vždy volí útek pred útokom, ak mu necháme priestor, odíde od nás sám.

Na Slovensku nie je veľa druhov hadov: 4 druhy užoviek – obojková, fŕkaná, hladká a stromová a jeden druh vretenice – vretenica severná, ktorá je jedovatá. Ľudia považujú za hada aj slepúcha lámavého, ktorý je však jašterica so zakrpatenými nohami.

Ako všetky druhy fauny, aj had má svoje nezastupiteľné miesto v prírode a teda netreba mať zbytočný strach pri stretnutí s ním, treba ho nechať v pokoji odísť. Mali by sme sa vždy riadiť zásadou – ži a nechaj žiť.

foto: ilustračné: Lukáš Malý, ostatné: pixabay