Chránená krajinná oblasť Latorica bola vyhlásená vyhláškou Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 278/1990 za účelom zabezpečenia ochrany a optimálneho využívania krajiny v oblasti Východoslovenskej nížiny s dôrazom na zachovanie mokraďových a vodných biotopov, ako aj v súčasnosti už vzácnych zvyškov pôvodných lužných lesov v povodí riek Latorica a Laborec. V roku 2004 bolo územie CHKO rozšírené vyhláškou MŽP SR č. 122/2004 Z.z.
V súčasnosti má CHKO Latorica rozlohu 23 198 ha a zaberá centrálnu časť Východoslovenskej nížiny od hranice s Ukrajinou až po hranicu s Maďarskou republikou. Takmer celé územie je popretkávané sieťou živých a mŕtvych ramien a melioračných kanálov, ktoré vznikli po regulácii vodných tokov a odvodňovaní územia v rokoch 1953 – 1965.
Z pôvodných lužných lesov, ktoré sprevádzali rieky, sa zachovalo len niekoľko viac-menej nesúvislých fragmentov hospodárskych lesov. V tesnej blízkosti riek sa nachádzajú lužné lesy vŕbovo-topoľové, zväzu Salicion albae a Salicion triandre. Plošne najviac podmienok je vytvorených pre existenciu nížinných lužných lesov zväzu Ulmeion. Na najsuchších miestach sa nachádzajú xerotermné dubové lesy, najmä zväzu Aceri-tatarico – Quercions. V bezodtokových depresiách sa usadili slatinné vŕbové kroviská až slatinné jelšové lesy zväzov Salicion cinereae a Alnion glutinosae. Hustá sieť mŕtvych ramien, materiálových jám, kanálov a mokradí vytvára unikátne podmienky najmä pre vodnú a močiarnu vegetáciu. Bolo tu opísaných viac ako 50 asociácií zo značným počtom vzácnych a ohrozených druhov. K najtypickejším patria spoločenstvá Hydrochari – Stratoitetum, Nupharolutei – Nymphaetum albae, Trapetum natansis.
Ochrana prírody na území CHKO Latorica má hlboké korene. Prvé chránené územie „Zetény“ s výmerou 213, 13 ha bolo vyhlásené v dvadsiatych rokoch 20. storočia v katastri obce Zatín. Na území CHKO Latorica sa v súčasnosti nachádza 11 maloplošných chránených území (národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie) – 4 národné prírodné rezervácie (Latorický luh, Botiansky luh, Kašvár, Tajba) a 7 prírodných rezervácií (Zatínsky luh, Dlhé Tice, Krátke Tice, Boľské rašelinisko, Veľké jazero, Tarbucka, Biele jazero). Tie sú zároveň súčasťou navrhovaných území európskeho významu.
Súčasťou CHKO je aj Ramsarská lokalita Latorica vyhlásená v roku 1993, ktorá má nadregionálny význam pre migrujúce organizmy. Na základe medzinárodných kritérií bola centrálna časť CHKO od hraníc s Ukrajinou po sútok Latorice a Laborca zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí (16. 5. 1993) na rozlohe 4 358 ha (upravená na 4 044, 7 ha) ako Ramsarská lokalita Latorica. Rozloha bola po úpravách Mokrade zahŕňajú hlavný tok Latorice s mokraďovými a vodnými ekosystémami lužných lesov, aluviálnych lúk, slepých ramien, močiarov, atď.
Veľkú časť CHKO prekrýva Chránené vtáčie územie Medzibodrožie (CHVÚ), ktoré bolo vyhlásené v roku 2008 za účelom ochrany hniezdiacich a migrujúcich druhov vtákov európskeho významu. Celková výmera Chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) Medzibodrožie je 33 753, 6906 ha. Výmera sa člení podľa druhov pozemkov, podľa okresov a podľa katastrálnych území (spracované v programe starostlivosti o CHVÚ).
V CHKO Latorica sa nachádzajú rôzne typy biotopov od lužných lesov, cez vodné a mokraďové biotopy, lúky a pasienky, až po suchomilné (xerotermné) biotopy. Rôznorodosť biotopov na pomerne malom území je predpokladom pre výskyt vysokého počtu druhov flóry a fauny.
Zobrazenie CHKO Latorica na mape:
