Začiatok zimy priniesol bohatú snehovú nádielku a nádejali sme sa, že Latorickej rovine tento biely šat ostane na dlhšie. No po prudkom predsviatkovom oteplení snehová prikrývka doslova zmizla pred očami. Topiaci sa sneh v Karpatskom oblúku a na nížine naplnil prítoky Latorice množstvom vody. Vodný stav Latorice dosiahol výšku hladiny 680 cm a rieka zaplavila medzihrádzové územie.  Obrovská vodná plocha vyliatej Latorice zmenila charakter zimnej krajiny vo veľmi krátkom čase. Remízky, lužné lesy sa ponorili do vody a nad hladinou  vyčnievajú rozkonárené staré vŕby. Takéto solitéry vytvárajú krásnu panorámu zimnej Latorice.

Množstvo vody na poliach, v kanáloch a inundačnom priestore je potešujúce, lebo voda na nížinu patrí a dúfame, že takto to aspoň čiastočne vydrží na niektorých miestach do jari vytvárajúc vynikajúce podmienky pre jarnú migráciu vodných vtákov a ich medzizastávky. Voda priťahuje život. Čas oteplenia sa skončil a prišli mrazy. Vodné plochy na poliach sa zmenili na obrovské klziská. V  medzihrádzovom priestore sa voda drží bez ľadu, čo umožňuje skvelé prostredie pre úkryt zimujúcich vodných vtákov ako napríklad labute veľké (Cygnus olor), husi divé (Anser anser), husi bieločelé (Anser albifrons) vo väčších počtoch. Dospelé orliaky morské sa už zdržiavajú v pároch pri hniezdiskách a mladé orliaky svojím preletom nad početnými zimujúcimi kŕdľami vyvolávajú hromadný vzlietajúci rozruch. Slnečné lúče  v mrazivom vzduchu zohrievajú kŕdle žeriavov popolavých (Grus grus) postávajúcich na poliach.

Takéto podmienky sú ideálne pre pozorovanie zimných hostí zo severu ako napríklad loviaceho myšiaka severského (Buteo lagopus) alebo kaňu sivú (Cyrcus cyaneus).

Podmočené zamrznuté lužné lesy, trávnaté lúky a vyliate korytá riek dávajú zimnej Latorici veľké čaro. Jari ešte potrvá, kým príde, zima je vo svojej polovici a určite nepovedala svoje posledné slovo. Každopádne, každý zimný charakter od snehu cez odmäk a hmly a mráz Latorici pristane a robí ju výnimočným miestom a biotopom.

text a foto: Lukáš Malý