V tomto roku si štátna ochrana prírody na Slovensku pripomína jubilejných sto rokov od svojho vzniku.

Štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom „Nariadenie ministra – plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku“ začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.

Toto spolužitie s pamiatkovou starostlivosťou trvalo až do roku 1981. Až vtedy sa štátna ochrana prírody osamostatnila. Týchto dohromady 62 rokov prinieslo celý rad organizačných usporiadaní, v ktorých sa ochrana prírody vyvíjala paralelne s pamiatkovou starostlivosťou až napokon dospela k samostatnej odbornej organizácii – Ústrediu štátnej ochrany prírody so sídlom v Liptovskom Mikuláši.

Vo svojom vývoji mala štátna ochrana prírody niekoľko zlomových bodov. Z nich najdôležitejším bolo jej zákonné ustanovenie v roku 1955. Išlo o zákon SNR č.1/1955 zb. SNR o štátnej ochrane prírody. Ďalej to bolo konštituovanie do prvej odbornej organizácie Slovenského pamiatkového ústavu v roku 1951, ktorá po transformovaní v roku 1958 pod názvom „Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody“ dala ochrane prírody základ druhovej i územnej ochrany na Slovensku.

Sté výročie si chce Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky dôstojne pripomenúť viacerými spomienkovými akciami.

Sériu osláv odštartoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Boris Susko a generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda zasadením prvého zo 100 stromov – duba zimného v Hriňovej v územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti a Biosférickej rezervácie Poľana.

K slávnostnému sadeniu pamätných stromov sa pridala aj Správa CHKO Latorica vysadením stromov v Trebišove, v Strede nad Bodrogom, v Kráľovskom Chlmci a v Pribeníku.