Bobor vodný (Castor fiber) je najväčší európsky hlodavec (až 1 m dĺžka a váha do 30 kg) a už podľa názvu je jasné, že jeho život je úzko spätý s vodou. Žije v jazerách, rybníkoch i väčších tečúcich vodách, kde si na brehoch vytvára brloh tak, že východ ústi pod vodnou hladinou, ale samotný brloh je položený vyššie. Ďalším možným obydlím bobrov sú „hrady“, navrstvené z konárov, dreva a hliny. Charakteristickým znakom je plochý chvost, cca 30 cm dlhý a 12-15 cm široký, ktorý slúži ako kormidlo pri plávaní a tiež ním varuje ostatných pred nebezpečím tak, že udrie o povrch hladiny.  Zadné nohy majú plávaciu blanu, nosné aj ušné otvory sú uzatvárateľné. Mimoriadne hustá a mastná srsť chráni zviera proti strate tepla a  proti preniknutiu vody ku koži. Je to dôležité hlavne v zimnom období, kedy plávajú aj v studenej vode pod ľadom, nakoľko bobry nemajú zimný spánok. K masteniu srsti používajú sekrét žľazy z oblasti análneho otvoru. Okrem vonkajších sú životu vo vode prispôsobené aj vnútorné orgány. Obzvlášť veľká je kapacita pľúc a okrem nich slúži na výmenu kyslíka aj pečeň. Vďaka tomu môže bobor zostať pod vodou aj 12-15 minút. Ďalším charakteristickým znakom bobrov je ich chrup – mohutné hryzáky , ktoré neustále dorastajú.

Z hľadiska výživy sú čistí vegetariáni. Počas jarných a letných mesiacov prevažuje bylinná strava – vodná a brehová vegetácia. Cez zimné mesiace je to kôra hlavne mäkkých drevín (vŕba, topoľ, jelša, breza) a jemné vetvičky padnutých stromov. Nekonzumuje agát.  Párenie sa deje v zime vo vode, počet mladých býva v priemere 2-3. Priemerne sa dožívajú 15-20 rokov.

Bobor vodný patrí podľa § 33 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov medzi chránené druhy živočíchov.

V zmysle vyhlášky č. 170/2021., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je zaradený v prílohe č. ako druh európskeho významu a jeho spoločenská hodnota je stanovená na 2000 EUR za jedinca.

Konštrukčné aktivity bobrov ovplyvňujú celý ekosystém a zvyšujú environmentálnu stabilitu. Bobrie priehrady podporujú ekologickú rozmanitosť, zväčšujú mokrade, ovplyvňujú kvalitu vody. Bobry tvarujú krajinu podobne ako človek, no na rozdiel od neho zasahuje do nej oveľa citlivejšie. Krajine degradovanej človekom vracajú pôvodný ráz i krásu. Na zregulovaných potokoch, kde sa usadili, vznikajú tône a mokrade, a tak sa tam postupne vracajú aj iné živočíchy. Navyše, jazerá či vodné plochy, ktoré vytvárajú, sa stávajú prirodzenými „čističkami“ vôd, zachytávajúcimi všetky škodlivé látky. Na miestach, kde žijú bobry, sa zvyšuje teplota vody, čo ovplyvňuje aj rozmnožovanie rýb.

Na odstraňovanie bobrích stavieb, keďže sa jedná o chráneného živočícha, je potrebná výnimka zo zákona. Výnimka býva povolená len v odôvodnených prípadoch. Odstraňovanie nie je žiadúce na vodohospodársky menej významných tokoch, kde nie je predpoklad ohrozenia života ľudí alebo majetková škoda vyššieho rozsahu povodňou, ktorú by zapríčinila bobria stavba.

Mnohým ľuďom môže spôsobovať aj škody na drevinách v záhradkách, sadoch a pod. Keďže ide o chráneného živočícha podľa vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, poškodený môže podľa § 97 až § 102 príslušného zákona požiadať o náhradu škody na príslušnom okresnom úrade za predpokladu splnenia požadovaných podmienok zabezpečenia majetku voči škodám.

Ohľadom zabezpečenia drevín v záhradách voči škodám spôsobeným bobrom – je potrebné mať oplotenie vsadené aspoň 45 cm do zeme, aby nedošlo k podhrabaniu; ohradiť kmeň ťažko prehryznuteľným materiálom –napríklad kovovými sieťkami, lepenkou alebo materiálom napusteným repelentmi; mať na záhrade psa.

Tiež je dobrá možnosť využiť koruny stromov odstránených z porastov pri pestovateľských zásahoch a presunúť ich k bobrím lokalitám, čím sa zmierni ohryz stromov za účelom získania potravy. Dôležité je, aby bolo dosť vegetácie v lokalite na výživu bobrov, v opačnom prípade sa budú snažiť získať potravu zo záhrad.

Treba si uvedomiť, že bobor je dôležitým článkom prírodného reťazca a naučiť sa spolunažívaniu s týmto zaujímavým živočíchom, lebo svet nepatrí len ľuďom.

Aby v prírode boli živé zvieratá a nie sochy a skladačky z lega.

zdroj: Manuál pre starostlivosť o populáciu bobra vodného (Dušan Valachovič, Roman Gimeš, ŠOP SR 2003)

obr: pixabay