V chránenej krajinnej oblasti Latorica patria medzi najvzácnejšie rastlinné druhy poniklece. V územnej pôsobnosti máme 3 zákonom chránené a ohrozené druhy. Ich výskyt sa pravidelne monitoruje. Viažu sa na panónske trávinno-bylinné porasty na pieskoch a na suchomilné trávinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží v území južného Zemplína.
Stretneme sa tu s poniklecom lúčnym maďarským (Pulsatilla pratensis subsp. hungarica), ktorý patrí k najohrozenejším zástupcom cievnatých rastlín sústavy Natura 2000 rastúcim na Slovensku. Je zákonom chránený. V súčasnosti sú známe iba 3 lokality v južnej časti Východoslovenskej nížiny.
![](http://chkolatorica.sopsr.sk/wp-content/uploads/2019/04/pul.-prat.-ssp.-hun-M.B.-1024x683.jpg)
poniklec lúčny maďarský (Pulsatilla pratensis subsp. hungarica)
![](http://chkolatorica.sopsr.sk/wp-content/uploads/2019/04/Pul.prat_.ssp_.hun_.-rúžová-forma-M.B.-1024x768.jpg)
Zriedkavá ružová forma ponikleca lúčneho.
Je bežné, že sa jednotlivé druhy krížia. V miestach spoločného výskytu dochádza k hybridizácii, krížence sú ťažko rozlíšiteľné s prechodnými znakmi. Na lokalitách, kde rastie poniklec lúčny maďarský nachádzame aj ďalší poniklec zimmermanov (Pulsatilla zimmermannii), prípadne ich hybridy. V úplne čistej forme sa poniklec zimmermanov nachádza len na dvoch mikrolokalitách, čo je jedinečnosť v rámci celého Slovenska – nikde inde sa nenachádza.
![](http://chkolatorica.sopsr.sk/wp-content/uploads/2019/04/Pul.zimm_.-M.B.-768x1024.jpg)
poniklec zimmermanov (Pulsatilla zimmermannii)
A nakoniec sa stretávame s poniklecom veľkokvetým (Pulsatilla grandis). Podobne ako predchádzajúce je ohrozeným a zákonom chráneným druhom.
![](http://chkolatorica.sopsr.sk/wp-content/uploads/2019/04/pul.-gran.-M.B.-1024x682.jpg)
poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)
Je veľmi dôležité zachovať a chrániť tieto druhy, nevykopávať a nepresádzať, neodstraňovať. Ide o ochranu v rámci celoslovenskej pôsobnosti, za čo sme obyvateľom nášho štátu vďační a spoločne môžeme byť na jedinečný výskyt poniklecov hrdí.
Text: PaedDr. Miroslava Birošová, foto: Miloš Balla