20. OKTÓBER – MEDZINÁRODNÝ DEŇ STROMOV

20. OKTÓBER – MEDZINÁRODNÝ DEŇ STROMOV

Myšlienka osláv Dňa stromov, s ktorou prišiel novinár J. Sterling Morton, vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske a postupne sa rozšírila do celého sveta. Pravidelne sa oslavuje od roku 1872.  Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti od klimatických podmienok vhodných na vysádzanie stromov. V stredoeurópskych krajinách bol za dátum Dňa stromov ustanovený  20. október. V tento deň si členovia rôznych organizácií a jednotlivci pripomínajú dôležitosť a význam stromov pre život, spoločne ich vysádzajú a realizujú zaujímavé aktivity a programy určené predovšetkým mladej generácii.

Väčšina ľudí pozerá na všetko okolo seba s otázkou: „Aký budem mať z toho úžitok?“. Tak si skúsme dať túto otázku zameranú na stromy. Ak pominieme bezprostredný zisk – vyrúbanie stromu a predaj dreva, či už na kúrenie, na nábytok atď, pozrime sa, aký môže byť úžitok rastúcich stromov, ak aj nie sú ovocné, že máme z nich jedlé plody, ale ide o lesné druhy (breza, hrab, dub atď).

Stromy sú najmohutnejšie organizmy na Zemi, aspoň medzi rastlinami. Les má obrovský význam v hydrologickom cykle krajiny. Ak je les vyrúbaný, znížia sa zrážky, dochádza k extrémnym prejavom počasia.  Stromy majú tiež veľký význam pri ochrane pôdy a vsakovaní vody do pôdneho profilu. Zabraňujú rýchlym povodniam, erózii brehov vodných tokov a nádrží, vysušovaniu pôdy. Strom je najlacnejšie a najvýkonnejšie klimatizačné zariadenie, z prieduchov v jeho listoch sa odparuje voda a energia takého výparu ochladzuje okolie. Listnatý strom, ktorý má cca 80 rokov, odparí za deň 400 až 500 litrov vody a ochladí okolie energiou asi 300 kWh. Takže stromy v mestách potrebujeme aj k tomu, aby za slnečných dní chladili a udržiavali vlhký vzduch v krajine, vodná para sa potom môže v noci vrátiť späť vo forme rosy a drobného dažďa.  Na kopcoch sa zasa vodná para zráža na hranách ihlíc a listov – ide o  horizontálne zrážky a tak les ochladzuje krajinu a navyšuje množstvo zrážok. Stromy majú tiež funkciu izolačnej zelene – pohlcujú značnú časť prachu a iných nečistôt. Okrem toho majú stromy estetickú funkciu a pôsobia na zlepšovanie pohody? Neveríte? Prejdite sa po lese alebo parku a potom choďte po meste pomedzi budovy a porovnajte, kde sa cítite lepšie. Určite nám dáte za pravdu.

Ak máte záujem dozvedieť sa viac ohľadom stromov, odporúčame prečítať si knihy:

Peter Wohlleben – Tajný život stromov

Marie Hrušková, Václav Větvička a kolektiv autorů – Život se stromy