Manažment kladísk korytnačky močiarnej

Manažment kladísk korytnačky močiarnej

Korytnačka močiarna (Emys orbicularis) je pôvodným druhom našej fauny. V Červenej knihe ohrozených a vzácnych živočíchov ČR a SR (II. diel) je zaradená do kategórie druhov kriticky ohrozených (ENDANGERED). V červenom zozname SR obojživelníkov a plazov (Urban et al. 1998) je korytnačka močiarna zaradená v kategórii kriticky ohrozených taxónov CRITICALLY ENDANGERED (CR).

Z hľadiska významnosti pôvodných druhov fauny Slovenska pre medzinárodné dohovory (Kadlečík & Baláž 1997) je korytnačka močiarna zaradená:

  • v prílohe II, Bernského dohovoru (Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť) ako druh prísne chránený
  • podľa prílohy C rezolúcie Stáleho výboru Bernskej konvencie č. 6 (1998) je druh vyžadujúci osobitné opatrenia biotopu (MŽP SR, Emerald Network 1998)
  • podľa Habitats Directive (Smernica 92/43/EEC o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcej fauny a flóry), prílohy II, IV ako druh živočícha významný pre Spoločenstvo, ktorého ochrana vyžaduje určenie osobitných území ochrany prírody a ktorý potrebuje prísnu ochranu.

Jedinou z potvrdených lokalít prirodzeného výskytu korytnačky močiarnej na Východoslovenskej nížine je Národná prírodná rezervácia (ďalej iba NPR) Tajba v Strede nad Bodrogom v okrese Trebišov. Lokalita Tajba ako jediná svojho druhu na Slovensku je ukážkou pôvodného areálu rozšírenia korytnačky močiarnej na východe Slovenska. Korytnačka močiarna žije v stojatých alebo mierne tečúcich vodách s bahnitým dnom (slepé ramená, melioračné kanály, rybníky, jazerá a močiare) s bohatou vegetáciou, ktoré poskytujú možnosti na slnenie a úkryt. Nevyhnutnou podmienkou je prítomnosť vhodných plôch na kladenie a inkubáciu vajec.

Z dôvodu významnej sukcesie na okolitých pieskových lokalitách, ktoré slúžia ako kladiská korytnačky močiarnej, pracovníci Správy CHKO Latorica  realizovali odstránenie náletových drevín hlavne agáta bieleho (Robinicia pseudoacacia). Tento manažment musí byť každoročne realizovaný kvôli zachovaniu kladísk.

foto: Miloš Balla