Niečo málo o komároch
Tento rok bolo obrovské množstvo komárov vzhľadom na pre nich priaznivé počasie. A samozrejme, ľudia, obce a mestá hľadali spôsoby, ako sa s nimi vysporiadať. A ako je to na Slovensku dobrým zvykom, riešime následky a nie príčinu. Keď nastane situácia, že je zrazu veľa komárov, hneď sa začne volať po postrekoch, ktoré sú však s krátkodobým účinkom.
Chemický postrek obsahuje pesticídy ako cypermetrín či deltametrín, ktoré sú neselektívne, to znamená, že zabíjajú všetky menšie živé organizmy a sú mimoriadne toxické v prípade vodných organizmov. Pesticídy zabíjajú všetky druhy hmyzu, aj tie chránené a sú škodlivé aj pre človeka. Cez pôdu sa dostávajú do vodných zdrojov a potravy. Napádajú najmä endokrínny systém, sú karcinogénne a majú negatívny vplyv na plodnosť. Človek nemusí spozorovať prejavy hneď, ale môžu sa objaviť časom. V iných krajinách je ich používanie zakázané.
Bratislava a niektoré obce na Slovensku už prešli na eliminovanie komárov pomocou biologického prípravku BTI, ktorý pôsobí na larvy komárov, no pre ostatné organizmy nie je škodlivý. Na rozdiel od chemických postrekov tak neohrozuje ľudské zdravie a nepredstavuje ani záťaž pre životné prostredie. kým chemické postreky sa aplikujú už na vyliahnuté komáre, BTI pôsobí preventívne na larvy ešte skôr, ako sa z nich komáre vyliahnu.
Chemické postreky nie je možné bežne aplikovať v chránených oblastiach, kde sa často liahniská nachádzajú. Vďaka jeho selektívnosti sa môže BTI používať práve na týchto kľúčových miestach a efektívnejšie tak predchádzať premnoženiu komárov. Prostriedky na báze BTI sú úspešne využívané napríklad v prihraničných oblastiach Dolného Rakúska, populáciu komárov však nie je možné eliminovať úplne.
Niektoré liahniská majú napríklad ľudia priamo na záhradách v nádobách na vodu. Ďalšie skupiny komárov sa liahnu v tzv. dendrotelmách – malých nádržkách vody priamo v korunách stromov.
Ako vzniká komária kalamita? Komáre patria medzi hmyz s úplnou premenou. Majú štyri vývinové štádiá: vajíčko, larva, kukla, imágo. Samičky väčšiny druhov komárov sa potrebujú napiť krvi, pretože pre vývin vajíčok potrebujú bielkoviny, ktoré získajú pri cicaní krvi. Mimochodom, krv cicajú iba samičky, samčeky sú vegetariáni. Podľa spôsobu a miesta kladenia vajíčok rozlišujeme dve skupiny komárov. Do prvej skupiny patria komáre, ktorých samičky kladú vajíčka na povrch vodnej hladiny. Tie neznášajú vysychanie. Liahnu sa v mlákach, jazierkach či sudoch na záhradách. Niektorým druhom stačí na vývin vajíčok a lariev odhodená plechovka alebo pneumatika, v ktorej sa drží voda. To sú tie komáre, ktoré nás štípu počas vlhkých liet v Karpatoch. U druhej skupiny, kam patria spomínané kalamitné druhy, samička kladie vajíčka na povrch pôdy, do malých priehlbín s vysokou vlhkosťou, ktorá ich chráni pred úplným vyschnutím. Miesta kladenia vajíčok sa nachádzajú v blízkosti riek. Nakladené vajíčka prežijú aj niekoľko rokov, napríklad u Aedes vexans najmenej šesť. Tu čakajú na svoju príležitosť. V suchých rokoch ju dostanú máloktoré, štípu nás najmä komáre z prvej skupiny. Až keď príde záplava, vajíčka sa dostanú do vody, kde sa spustí embryonálny vývin, trvajúci podľa teploty 2 až 7 dní. Kalamita sa blíži. Z vajíčka sa liahnu larvy. Larvy dýchajú vzdušný kyslík. Preto ich nachádzame prichytené na povrchovej blanke vodnej hladiny. Odtiaľ vystrkujú na vzduch dýchaciu trubičku (sifo) alebo dva dýchacie otvory. Tieto otvory majú na ôsmom článku bruška, takže môžeme smelo tvrdiť, že dýchajú zadkom. Keďže dýchajú atmosférický kyslík, nezáleží im na jeho obsahu vo vode. Preto môžu obývať aj vody s veľmi nízkym až nulovým obsahom kyslíka, napríklad spomínané dutiny v stromoch s množstvom hnijúceho lístia.
Dĺžka vývinu lariev veľmi závisí od teploty vody. Pri vyšších teplotách trvá zvyčajne okolo týždňa. Ak je voda chladná, vývin sa predlžuje. Larvy sa štyrikrát zvliekajú. Po štvrtom zvliekaní vzniká kukla, ktorá sa pasívne vznáša vo vode. Toto štádium trvá okolo dvoch dní, opäť záleží na teplote vody. Z kukly sa na hladine liahnu dospelé komáre. Ukrývajú sa na vlhkých, tienistých miestach. Komáre sa pária počas letu. Po párení sa v samičkách prebudí krvilačnosť. Aby našli hostiteľa, dokážu samičky spomínaných kalamitných druhov zaletieť aj viac ako 10 km od miesta liahnutia. U iných druhov zaletia „iba“ 5 km. Samička cicia krv jednu až tri minúty. Ak ju pritom vyrušíme, cicia znova na inom hostiteľovi. Samičky zvyčajne cicajú niekoľkokrát, a to na rôznych živočíchoch, od žiab cez vtáky až po cicavce. Mnohé druhy sú potravní špecialisti, cicajú napríklad iba na vtákoch. Doba trávenia krvi a vývinu vajíčok opäť závisí od teploty, zvyčajne sú to dva až sedem dní. Po dozretí vajíčok samičky hľadajú vhodné miesta na ich kladenie.
Keď si to zrátame, kalamitné komáre potrebujú na svoj vývin minimálne 11 — 14 dní. Komáre sa však vyvíjajú iba v stojatých vodách. Pri záplavách, keď sú miesta s vajíčkami zaplavené prúdiacou vodou, je veľká časť znášky odplavená. Preto je prvá kalamita zvyčajne miernejšia. Až z vajíčok nakladených samičkami z prvej kalamity prichádza tzv. veľká kalamita. Nemusí to tak byť v prípade, ak vajíčka neboli vyplavené. Pri mierne zdvihnutej hladine, keď sa vajíčka dostanú do vody (napr. vďaka zvýšenej hladine podzemnej vody, ktorá sa dostane na povrch), môže byť zlá už prvá kalamita. Komáre majú buď jednu (hlavne vzácne jarné druhy), alebo viac generácií potomstva ročne (kalamitné druhy). Prezimujú ako vajíčka alebo dospelé samičky.
Komáre, okrem toho, že vedia potrápiť štípaním, prenášajú aj množstvo patogénov a parazitov, ako sú vírusy, baktérie, prvoky a helmintózy, ktoré spôsobujú mnohé ochorenia. Našťastie, smrteľne nebezpečné choroby u nás neprenášajú. Zato z globálneho pohľadu sú to najnebezpečnejšie živočíchy. Žiadne hady, pavúky či veľké šelmy. Najviac ľudí zabijú komáre. V tropických a subtropických oblastiach ohrozujú viac ako tri miliardy ľudí.
Všetci sa asi zhodneme na tom, že bez komárov by bol svet príjemnejší a bezpečnejší. Komáre však do nášho prostredia patria, vyhubiť ich jednoducho nejde. Máme na výber: buď zachováme pekné a cenné prírodné prostredie, kde sa v mokradiach množia aj komáre, (napríklad v nive Moravy, na Latorici), alebo toto prostredie úplne zničíme reguláciami a melioráciami, čím zlikvidujeme väčšinu komárích liahnísk. Spolu s nimi zničíme aj cenné biotopy pre množstvo iných živočíchov a rastlín. Keď nebudú mokrade s komármi, nebudú ani žaby, ryby, vodné vtáky… Po príklady netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na nivu Váhu na strednom Považí.”
ilustračné obrázky z pixabay.com